Od malička som nikdy nepatril medzi najposlušnejšie deti. Zatiaľ čo moji spolužiaci pozorne počúvali výklad učiteľov, ja som si vymýšľal bláznivé príbehy, ktoré som potom ilustroval a následne nimi zabával všetkých ostatných spolužiakov. Môj život sa prvýkrát začal uberať iným smerom, keď som vkročil do ZUŠky. Prihlásil som sa na literárno-dramatický odbor, kde ma chvíle strávené vymýšľaním príbehov začali výrazne formovať. Na letnej brigáde som si zarobil na prvý foťák a od toho momentu sa začínali moje prvé filmové režisérske skúsenosti. S kamerou som chodieval po ulici, zachytával prirodzené ľudské emócie neznámych ľudí v rôznych momentoch. Z tejto tvorby sa postupne vykľuli krátke hrané filmy, ktoré svojimi témami nastavovali zrkadlo okolitému svetu. Stať sa filmovým režisérom je môj neodmysliteľný celoživotný sen. Dnes mám 22 rokov a vidím ešte veľmi veľkú cestu pred sebou, ktorú musím zdolať, aby som o sebe jedného dňa mohol povedať, že som režisér. Študovať filmovú réžiu na akademickej pôde pre mňa znamená príležitosť konečne získavať vedomosti od profesionálov a tvoriť medzi tými najlepšími. Darí sa mi to aj vďaka programu Talenty Novej Európy.